Jozef Čabala

Migračná alebo utečenecká kríza, pojem, ktorý posledný rok rozdelil Európu a Európanov na dva tábory. Každý má ale iný význam. Utečenec alebo azylant je človek, ktorý sa z opodstatnenej obavy (ohrozenie života, prenasledovania pre rasovú národnostnú či náboženskú príslušnosť) nemôže vrátiť do štátu, ktorého má štátne občianstvo, či do štátu svojho posledného trvalého pobytu.

Migranti sa líšia od utečencov tým, že neutekajú pred nebezpečenstvom. Väčšina migrantov sa sťahuje do inej zeme za lepším životom pre seba a svoje rodiny.  Atraktívnosť cieľovej krajiny vzniká ponukou niečoho, čo sa v krajine ich pôvodu nenachádza, práca, statky, sociálny systém … (ako akcia v supermarkete). V prípade Európy sa atraktívnosť migračnej destinácie umocňuje priamym pozvaním. (Sýria = azyl). Kríza, z ktorej si západná Európa  urobila personálnu agentúru  na výpadok pracovnej sily v niektorých odvetviach národných ekonomík práve pozývaním cudzincov. Politike otvorených dverí, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej má svoje limity, neriešením situácie nepomôžeme ani tým utečencom, ktorí imigrujú do Európy pred násilím, vojnou či smrťou.

Utečeneckú otázku treba riešiť ráznejšie ako predtým aj kvôli bezpečnosti, ktorou sa Európa zaoberá po nedávnych parížskych útokoch. Nepotrebujeme nové nápady, potrebujeme implementovať tie, ktoré už existujú. Napríklad Austrália: lode s migrantmi jednoducho odtlačia preč vojenskými loďami. Ak je potrebná pomoc, tak pomôžu, ale nevpustia loď do svojich vôd. Nemecká imigračná politika nie je humánna, ale naopak. Otvorením hraníc ekonomickým migrantom rozvírila vlnu nenávisti naprieč celou Európou aj k ľuďom, čo pomoc naozaj potrebujú, dvíha vnútorné bariéry a ohrozuje stabilitu a solidaritu nás všetkých.